Výrobcovia rádií v Č.S.R. v roku 1925

Spracoval Viktor Cingel, materiály poskytol Zdeněk Vaníček.
Voľne prebraté z Rádio všem 1925.

Elektra, akc. továrna na žárovky, Praha-Hloubětín – bola založená firmou Společnost pro Elektrářské podnikání za účasti Živnostenské banky v Praze, Pražské úvěrní banky v Praze, Průmyslové banky v Praze, Agrární banky v Praze a firmami Fr. Křižík, akc. spol., a Českomoravská-Kolben, akciová společnost. V tom čase ako jediná spoločnosť v Č.S.R, ktorá rozpracovala výrobu elektróniek, postavenú na vlastnom vývoji a nezávislú od cudzích surovinových zdrojov. Elektrónky MARS pre zosilňovanie a usmrňovanie tvorili hlavnú náplň činnosti. Už vtedy sa myslelo na strategický význam informácií: „Poloha naší reruhliky, která jest obklopeno po celých svých hranicích státy, na jejichž určitou podporu v každé době zajisté počítati nemůže, nás nutí, abychom se učinili od těchto států nezávislými zejména v ohledu rychlé dopravy zpráv. Nejde snad jen o zprávy státní, ale celý hospodářský život by byl podvázán, kdyby doprava telegramů do států západních byla znemožněna — nehledě ku značným škodám, které by utrpěl obchod í jen v případu zdržování a censury telegramů na transitních místech drátových spojů. Proto jest nutno, abychom měli samostatnou radiotelegrafii a radiotelefonu...“ [Rádio všem, 1925].

Ericsson, Praha – zriadená v Prahe, Vysočany, na základoch firmy Deckert a Homolka, prítomná v Prahe už od roku 1879. Firma vyrábala všetky súčiastky potrebné pre rádiotechniku, telefóniu ako i hromozvody, zamestnávala okolo 200 ľudí. Sesterské podniky má v r.1925 v štátoch Francúzko, Švédsko, Anglicko, USA. Zaujímavosťou je výroba telefónnych náhlavných slúchadiel, veľmi ľahkých (328gramov) ako i trojlampový prijímač LA 365. [Rádio všem., 1925].

Elektrotechnická továrna ETA, spol. s ruč.obm., Praha, Vršovice – produkovala výrobky najmä pod značkou Radieta. Snaha bola zabezpečiť si aj výrobu súčiastok, najmä známych nf transformátorov, ako i vlastných tuhových odporov. V roku 1919 ETA začínala so 16 robotníkmi a dnes (1925) ich pracuje takmer 180. V roku 1925 uvádza na trh veľmi dobre prepracovaný kryštálový prijímač. Hlavným poslaním firmy bolo „Československému radioamatéru výrobek, československý, přesně a důkladně zhotovený z materiálu nejlepšího za ceny, jež určuje svědomitá kalkulace.“ [Rádio všem., 1925].

Ing. Hambálek &. Wust. – Hlavná činnosť firmy 1. popularizácia rádiofonie a 2 komerčná rozhlasová stanica. Prvý prístroj pre rádioamatérov, ktorý uviedli na trh bol Radiela I, jednolampový prijímač s detektorom. Další typ je jednotriodový reflex „Reflexodyn", vyrábaný „pro jistou obchodní a průmyslovou společnost na Slovensku.“. Dvojtriodový prístroj bol Denterodyn II. a trojtriódový Tritodyn III. Zaujímavé bolo, že súčiastky, najmä kondenzátory (Dubilier), firma dovážala zo zahraničia a na skrinky používala na tú dobu drahé mahagónové drevo. Rádiá pre predaj bolo dostupné pod názvom „Bankradio IV.", vyhotovené v dvoch kvalitatívne odlišných verziách – A, B. Perlou firmy bol 5 triodový typ Gleorphone, ktorý mal rovnaké vlastnosti ako moderné zahraničné výrobky. Ako zvláštnosť boli prijímače 8 triodové, pre amatérov, superheterodyn „Superdynofon" a pre telegrafistov stanica typu „Professa", spracované podľa prijímačov AG2 firmy „Marconis Wireless Telegraph Co." Medzi ďalšie výrobky patrili: detektorová stanica typu „Crystophone" a miniatúrny detektorový prijímač „Crystallela". [Rádio všem., 1925].

František Loukota, Liberec. – po rozbehnutí rádiooddelenia, firma prišla na trh s nasledovnými prijímačmi - 3 lampový aparát R..M.13, luxusná 3 lampová stanice R.M.3., päťlampové R.M.15 a R..M.5, 1 lampová a 2 lampová bez spätnej väzby, ktoré mala firma patentované. Na patentovom konaní mali aj samoindukčné cievky. Vo firme pracovalo cca 60 ľudí, produkujúci niekoľko desiatok prijímačov denne. [Rádio všem., 1925].

Radiozávody Přelouč, zal. 1920.
Výroba začala prakticky a udelením koncesie v r.1924. Firma sa orientovala na výrobu rádiofónnych a ráditelegafných výrobkov. V r.1924 ako prvá prišla na trh s vlastnými výrobkami. Vyrábali si aj všetky súčiastky, s označením MP. Pre ilustráciu v tej dobe vyrábala cca 300 štvor-lampových rádií a 600 zosilňovačov mesačne a okrem toho 300 detektorov a 200 náhlavných slúchadiel denne. Výrobky i exportovala. Generálne zastúpenie pre Č.S.R. mala firma Radion-Ladislav Čapek, Praha I., Barťolomějská ul. 1.. Firma vlastnila patent na samoindukčné cievky. [Rádio všem., 1925].

Pála a spol., Slané – hlavný výrobný program – batérie a rádioprijímače, najmä batériové. Továreň bola založená v r.1919 vynikajúcim českým odborníkom pánom Jaroslavom J. Pál-om, ktorý okrem iného mal aj vlastný podnik v Hamburku (Hamburger Ratterien-Fabrik). Vyrábali suché anodóvé batérie a celý sortiment prístrojov na batérie, „svítilny“, galvanické články, suché, polosuché, mokré, originál články Leclanché. V obore suchých článkov bola firma Pála a. spol. majiteľkou niekoľkých patentov. [Rádio všem., 1925].

Radioslavia, akc. spol. pro telegrafii a telefonii bez drátu, Praha, Národní tř. 25. bola prvá československá obchodná spoločnosť. Vznikla koncom roku 1922, opierajúc sa o pomoc zahraničných firiem, akými boli francúzka spoločnosť Compagnie Generále de Télégraphie SansFil. a tiež o anglický koncern Marconi’s Wireles Telegraph Co. Ltd. Radioslavia bola výhradný reprezentant týchto spoločností v Č.S.R. Dovážali najmä tieto výrobky: anglické 5 lampový a 3 lampový prijímač (Marconi's Scientific Instrument Co.), 2 lampový prijímač V2 a 3 lampový přijímač V3 (The Marconiphone Co. Ltd.). Z Francúzka to boli prijímače: 6 lampový prijímač SR6 a 4 lampový prijímač SR4. Radioslavia zaviedla aj vlastnú výrobu za výdatnej pomoci firmy Telegrafia, kde vyrábali všetky súčiastky. Najznámejší prijímač bol 4 lampový Ps4b. Okrem toho dovážali aj rádiolampy, najmä anglické DE3, DER a francúzke Micro. [Rádio všem., 1925].

Telegrafia – spoločnosť vyrábajúca súčiastky pre rádiopriemysel, vtedy jednička na trhu.

Rádio TEM, elektrotechn. továrna ing. J. Jelínek v Prahe, Nusle – hneď od udelenia koncesie firma uviedla 4 a 6 lampové prijímače vlastnej konštrukcie, neskôr prijímače typu P An (jedno-, dvoj- a troj-lampové) sú celkovo inej konštrukcie ako konkurenčné, nepoužívajú spätnú väzbu, čo vtedy nebolo schválene Ministerstvo pôšt a telegrafov. [Rádio všem., 1925].

Dokumenty :: 30-te roky, Dokumenty :: Firmy a osobnosti

Vytvorené: 30.8.2007