OLENS Radiomuseum - jedným slovom, RAJ. Raj pre zberateľa rádií, ktorý sa chce pokochať perfektne spravenou výstavou rádioprijímačov a prístrojom im podobným, resp. doplňujúcim. Poďme ale po poriadku.

Toto múzeum je v mestečku Olens, asi 70 km severovýchodne od Bruselu v Belgicku. Jeho web prezentáciu si môžete pozriet na adrese http://www.radiomuseum-olen.be/EN/welkom.htm. Malebný domček v strede dediny, skrýva asi 500-600m2 plochy, kde sú na troch poschodiach usporiadané výstavky prijímačov. Tématicky sú jednotlivé sekcie rozdelené na rádia veľmi staré (20-30. roky), rádia Philips a SBR (dve najznámejšie značky v Belgicku), potom gramofóny/gramorádiá, magnetofóny, modernejšie rádia, tranzistoráky a napokon náučná miestnosť. V nej sú pre mladších návštevníkov prichystané ukážky ako rádio fungovalo, kryštálky, iskrište (funkčné) a mnoho iných elektrických princípov z ranej doby rádia.

Celkovo možno prezrieť asi 3000 exemplárov, čo mi zabralo asi 3 hodiny, a to som niekde len tak "kukol". Pozrel som niektoré rarity, ktoré mi dovolili odfotiť a prinášam nižšie prehliadku týchto fotiek. V záhradke sa nachádza veľká dieľňa so skladom, v týchto priestoroch dokážu naraz reštaurovať 4 páni desiatky rádií ročne. V ich perfekne usporiadanom sklade som kúpil aj nejaké súčiastky (pozrite na webe koľko je tam vecí !).

Aby bol zážitok dokonalý, môžete si dať v muzeálnej kaviarni (bare) niečo piť a debatovať o všetkom možnom. Všade milá atmosféra, len v tú nedeľu keď som tam bol, tak tam bolo asi dvadsiatka ľudí.

Špeciálne by som sa chcel poďakovať Eric Joyl-ovi, ktorý mi robil odborný výklad a bolo veru čo počúvať. Na záver sme hodili pár slov aj so zakladateľom a prezidentom múzea, milým pánom Pieter Van Opstal-om, ktorý si trošku zaspomínal na tých 15 rokov, čo múzeum otvoril. Ak budete v Belgicku, tak tej poldeň sa tomu rozhodne oplatí venovať.

Viktor Cingel, Bratislava



A ide sa dnu .... (tá reklama na pivo na obrázku nemala byť, nikto mi za ňu neplatí :)




Eric Joly - milý pán, hotová encyklopédia. Dali mi aj do ruky písaného sprievodcu.

Tu som sa rozhodol začať prehliadku - prístroje pána Edisona, rok výroby 1904. Pýcha múzea, kde som venoval minútu ticha - Ducretet 1923 Takto to vyzeralo v časti Rádia 20.-30 rokov ...... ... a takto o v sekcii mladších rádií. Rádio ako na dlani - viditeľný superhet. Atrakcia pre deti.

Šípka ukazuje (naladil som to) na nápis Bratislava (prístroj Amaterskej konštrukcie 1925).
Ako je to ale možné, keď oficiálne Bratislava začala vysielať až v roku 1926?
Žeby to už vedeli? A okrem iného nie je použitý názov Poszony alebo Pressburg, ako by niekto čakal....





Philips 4180. Naživo som to ešte nevidel .... a rozhodol som sa že to musím zohnať.





A na záver špica: Takto vyzeralo jedno z prvých prenosných rádií. Od ľava: truhlík na baterie, rádio, anténa, reproduktor. Na rádiu môžete vidieť dobovú foto, kde rodinka v prírode počúva rádio tohto typu. Bohužiaľ, ale na výleť vždy museli ísť minimálne štyria svalnatí ľudia :)