(C) Viktor Cingel, 2006

Bakelit bol veľmi často používaný ako materiál na skrinky a rôzne súčiastky v 20-40. rokoch minulého storočia. Zberatelia dodnes s obľubou tieto exempláre získavajú a renovujú, aby tak získali krásny šperk do svojej zbierky. Po niekoľkých rokoch renovovania bakelitu som sa rozhodol, že sa o niektoré skúsenosti podelím. Tak som sa pokúsil spísať niekoľko techník, zásad a trikov, ako na to. Tak poďme pekne po poriadku.

POZOR ale, pri práci s bakelitom si chráňte dýchacie cesty, napr. respirátorom, nakoľko bakelit obsahuje zdraviu škodlivé látky.

Doplnená vezia a ďalšie poznámky sú v tomto článku: Bakelit - opravy veľmi veľkých častí.

1. Ako rozpoznať bakelit.
Otázka možno triviálna ale veľmi dôležitá, nakoľko niektoré čistiace chemické prostriedky môžu vec poškodiť, ak sa správne nerozhodneme. Základné vlastnosti bakelitu:

• Tvrdosť: veľmi tvrdý, krehký, na zlomenej hrane ostrý,
• Farba: najčastejšie tmavohnedý, čierny, tmavočervený, zriedkavo bledohnedý, tmavozelený. Často má bakelit vnútornú obrazovú štruktúru, napr. v tvare drevenej korenice, fládrovania a pod.
• Povrch: môže byť leštený alebo matný.
• Vôňa: pri styku s čistou vodou alebo aj bez, vonia typicky po elektrine (resp. v minulosti sa považovalo zariadenie za elektrické, ak bolo cítiť bakelitovú, pertinaxovú vôňu). Kto je z Bratislavy, môže túto vôňu cítiť pri podniku Gumon (most Appolo), verím že v iných mestách by sa to tiež našlo.). POZOR ale, pri práci s bakelitom si chráňte dýchacie cesty, napr. respirátorom, nakoľko bakelit obsahuje zdraviu škodlivé látky.

Niekedy sa bakelitové skrinky aj striekali farbou (najma americké a neskoršie európske), preto skontrolujte ľahkým škrabnutím špendlíka vo vnútri prijímača, či je to len farba, alebo je to plast (je obyčajne mäkký a pri škrabnutí, plast zanecháva špirálku, fúz, naopak bakelit sa len sype). Bakelit sá sa pomylít aj s materiálom nazývaným Catalin, ten je tiež mäkší).

Rozhodnutie č.1. Dobre si zvážte, či sa oplatí renovovať bakelitová skrinka ktorú máte alebo si zoženiete rovnaký model, len aby ste mali skrinku peknú. Rozhodne sa ľahšie montuje a renovuje neporušená skrinka ako lepiť nejakú popraskanú.

2. Demontáž
Vymontujte všetko zo skrinky, pomaly, pozor na pnutia v bakelite, pracujte nad stolom alebo radšej na zemi, lebo často sa pri rôznych mechanických prácach v ruke, sa skrinka vyšmykne a... je po nej (resp. Prejsite ku kroku 7. v tomto návode). Dobré je si dať nejakú látku (molitan, deku,...) na pracovný stôl. Aj gombíky sú obyčajne z bakelitu.

3. Pozorne si zistite farebnost, štruktúru a lesk povrchu
Toto ľahko zistíte na vnútornej strane rádia, kde nebolo teplo od elektróniek, mechanické opotrebovanie. Taký povrch potom treba docieliť aj po renovácii. Farebnosť získate i tak, že s trochou leštiacej pasty na automobil (nie brúsna), preleštíte trochu niektorý, na prvý pohľad, neviditeľný povrh (spodok, vnútro). Ukáže sa vám bakelit v plnej kráse, farebnosti a lesku.

4. Umývanie a vysušenie
Čistá teplá voda, mydlo, kefka. Nič viac. Žiadne čistiace prášky, lebo tie už trochu brúsia povrch. Na rebierka, záhyby a iné tažšie dostupné miesta použite starú zubnú kefku. Veľkú pozornosť venujte medzerám medzi rebierkami na repro a pod, kde sa usádza obyčajne veľa mastnoty a prachu. Všetko radšej viac krát umyte. Nezabudnite. Mokrá skrinka naozaj vyzerá veľmi čisto, pekne, ale keď uschne, zase má v detailoch nečistoty a masť. Po umývaní riadne utrieť a usušiť. Pozor. Opäť platí, radšej robiť 5 cm od zeme, alebo nad stolom ako vo vzduchu, v rukách, lebo skrinka spadne .....(opäť krok č.7). Doporučujem, dajte aj do vane pri umývaní nejaký starý kus handry, uterák a pod. Manželka sa vám potom poďakuje, že nie je poškriabaná glazúra vo vani.


5. Leštenie
Ak nie je nič prasknuté, nič nechýba a povrch nie je poškriabaný, tak potom ste štastný zberateľ. Stačí skrinku len preleštiť. Najlepšie sa leští autoleštidlom, pastou na leštenie karosérií (Trend a pod), ktorý má jemnú štruktúru, nesmie byť brúsny. Naniesť pastu v tvare jemného filmu na celý povrch, nechať trochu uschnúť a nasucho preleštiť. Radšej to zopakujte dvakrát.

6. Prasknuté častí
Ak nájdete na povrchu prakliny, ale krabica pritom drží, tak radšej nerobte nič, len to vyčistite. Ak sa ukazuje, že prasklina by mohla sa ďalej šíriť, tak potom ju fixujte zvnútra skrinky, tak že ju podlepíte tvrdším papierom (výkres) s pomocou Chemoprénu. Pri finálnom zlepení, prasknuté časti fixujte spolu gumou, štipcami,... aby po stvrdnutí lepidla boli časti čo najviac pri sebe. Ak vám vytieklo lepidlo, tak ho jemne umyte Toulénom. Ten bakelitu neškodí, Pozor škodí ale plastu, ak by ste si zmýlili bakelit s plastom. Videl som fixovať časti aj tak, že sa použil pertinax vo vnútri a ten sa prišrouboval skrutkami so zapustenou hlavou. Dá sa, ale potom treba hlavičky pretmeliť, nafarbiť a pod.

7. Rozbitá skrinka – ale všetky časti máte
Tak toto je ešte ten lepší prípad. Opatrne poumývajte všetky časti a vyčistite ich ako bolo spomínané. Ak treba pred lepením odmastite spoje Toulénom. Premyslite si najprv nasucho čo kde pasuje, ak treba tak si to nejakou bledou voskovou pastelkou označte, očíslujte. Dobré je si odskúšať poradie lepenia častí, lebo tvar praklín môže určovať, čo je posledné v poradí aby sa to vôbec dalo zložiť. Keď lepidlo schne je neskoro rozmýšlať čo kam patrí. Na lepenie je vhodný Chemoprén, najlepšie transparentný, alebo lepidlá na plasty (našiel som v Hornbachu od firmy Ceis) alebo sekundové lepidlo. Tak a môžete sa pustiť do lepenia, opäť platí, že je dobré zvnútra fixovať časti 1cm širokými pásikmi hrubšieho papiera. Nechajte lepidlo hoci aj vytiecť, neskôr ho umyjete. Časti fixujte spolu podľa potreby štipcami, svorkami (pozor na silu) alebo sa mi osvedčila bežná elektrikárska izolačka, ktorou omotám v príslušnom smere dané kusy, aby držali spolu.
Po zaschnutí, cca ½ deň, všetky pomocné fixačné prvky dajte preč. Vytečené lepidlo umyte handričkou a Toulénom, alebo si kúpte riedidlo k danému lepidlu.

Rozhodnutie č.2. Tu sa potom rozhodnite – buď sú praskliny malé, nie veľmi viditeľné a skrinku preleštite (zvnútra viditeľné fixačné papieriky prestriekajte sprayom alebo štetcom), žijete potom s tým že z blízka je vidno „žilky“ po prasklinách,

alebo

... praskliny sú veľké, v spojoch navonok chýbajú rôzne úlomky, zostali tam dierky a pod. Tu pomôže len tmel. Pozri ďalej,

8. Rozbitá skrinka – chýbajúce časti
Máte dva problémy. Ako vyzerali časti, ktoré chýbajú a ako ich pekne nahradiť?. Na prvú časť otázky sa dá ľahko odpovedať, ak chýba rebrierko, tak bude asi podobné ako to vedľajšie, ak chýba nejaká plocha tak asi tam bude rovná plocha, alebo.... zájdite na internet alebo do katalógu, a nájdite si fotografiu, ktorá vám povie viac. Nahradiť chýbajúce časti možno viacerými spôsobmi (ešte šťastie, že som bol modelárom - v pionierskych rokoch):
1.Nájdete vrak podobnej skrinky a opatrne vyrežete časť, ktorá by mohla nahradiť chýbajúcu, bakelit sa dobre reže lupienkovou pílou (naučíte sa vnímať vôňu bakelitu),
2.Použijete náhradu – kartónový papier – 1-2mm hrúbky, pertinax, drevo – a vyrobíte si nasurovo kus, ktorý zapadne presne do chýbajúceho tvaru.
3.Odlejete si proste celý kus nanovo – treba si ale spraviť formu (o tom inokedy)

Najľahšie sa nahrádzajú rebierka a plochy, najťažšie oblúky v rohoch a detaily ak sú odliate z množstva prvkov (napr. okolo stupnice).

Potom práca pokračuje asi v týchto krokoch.
1.Prilepte a fixujte novú časť do chýbajúceho miesta v skrinke, podlepte zvnútra ak treba,
2.Medzery a menšie diery vytmelíte
3.Celé plochy a drevené náhrady treba premeliť riedkym tmelom, alebo viackrát prelakovať nitrolakom
4.Tmelené (lakované) plochy preblúsite

9. Tmelenie
Tmelenie možno vykonať dvomi spôsobmi, ten prvý ale vyžaduje veľa praxe a citu:
1. Namiešajte si tmel vo farbe bakelitu, trochu tmavší, pri brúsení zbledne, potom je treba brúsením dosiahnúť finálny tvar a leštenkou (s brúsnym efektom) dosiahnúť aby sa leskol aj tmel,
2. Medzery vytmelíte tmelom ľubovoľnej farby, ale potom treba farbiť celú skrinku.

Nechám na vás, ktorý spôsob je lepší. Ako tmel sa najlepšie hodia rýchloschnúce akrylátové tmely a rôzne autotmely, ktoré sa dajú prebrúsiť nasucho ale i vodou. Preto hľadajte tmel, ktorý je vodou brúsiteľný (choďte do autopotrieb).

10. Brúsenie bakelitu a tmelených plôch
Brúsenie sa dá robiť nasucho pomocou šmirgľového papiera, zrnitosť 180-240, ale na záver až do zrnitosti 400. Potom je dobré kvapnúť trohu vody a namokro to prebrúsiť šmirglom 400. Na záver doporučujem buď brúsnu pastu (autopotreby) alebo čistiaci tekutý prášok (manželka určite má nejaký Cillit). Dosiahnete totálne vyhladenie, preto radšej dajte trochu viac tmelu na začiatku, lebo po prebrúsení sa ťažko pridáva. Na záver všetko spláchnite vodou a vysušte. POZOR, pri práci s bakelitom si chráňte dýchacie cesty, napr. respirátorom, nakoľko bakelit obsahuje zdraviu škodlivé látky. Po práci vyčistite všetky nástroje aj pracovisko namokro, aby nezostali žiadne prachové častice bakelitu.

11. Farbenie bakelitu
Dajte pozor aby ste farbením nič nepokazili. Na začiatku sme hovorili, že si máte všimnúť farbu a lesk, akú originálny bakelit mal. Tak zájdite do obchodu farby/laky a kúpte si spray, najlepšie acetónový alebo rýchloschnúci akrylát. Podľa lesku vyberte buď matný alebo lesklý. Pri striekaní pozor na stekanie farby, preto striekajte vždy pokiaľ možno vodorovné plochy a nechajte 5-10 min zatuhnúť. Doporučujem najprv si prestriekať vnútro, ak ste najmä podlepovali nejakým papierom, potom boky, vrch a na záver predok. Ide o to aby ste poslednú robili tú vrstvu, ktorá bude najviac viditeľná.

Ak chcete dosiahnúť efekt „drevenej korenice“ tak to je dosť ťažké ale dá sa naimitovať tak, že použijete syntetické farby, nie acetónové, syntetické schnú pomalšie. Použijete dve farby, jednu napr. čiernu a jednu tmavohnedú. Najprv prestriekajte tou, ktorá má dominantnú viditeľnosť. Na kus látky, ktorú si poskladajte do takej hrčky do ruky, nastriekajte druhú farbu a viacnásobnými dotykmi na nastriekaný povrch, touto nafarbenou a poskladanou látkou, „pečiatkovacími“ pohybmi nasimulujete štruktúru. Je možné použiť aj malý látkový valček (v Baumaxe a Hornbachu ich majú rôzne typy) a ten navlčený v inej farbe povalčekujete po povrchu. Farby, keďže nie sú súché, sa trochu pozlievajú a vyrovnajú. Vznikne dojem, odborne nazývaný „fládrovanie“ čo sa podobá ale rozhodne nenapodobní na 100% originálny balekit. Rozhodne je to lepšie ako na počiatku rozbitá krabica.


13. Ozdoby
Na mnohých rádiách sú rôzne farebné ozdoby, ako napr. emailové linky, logo vo forme lakovaného „odznaku“, hlinikový nápis a pod. Pre obnovu farebných liniek vám pomôže jedine dobrá farba, napr. autolak, a pevné nervy, cit, zaostrený jemný štetec a netrasúce sa ruky. Dajte si pri farbení detailov pozor aby ste nepoštkriabali to čo už máte pekné, tak opäť, radšej skrinku položte na molitan.

Odznaky preleštite leštenkou.

Hliníkové ozdoby ľahko preleštíte leštenkou, alebo lepšie štetcom namočeným v hydroxide sódnom (pozor žieravina). Potom môžete dosiahnúť efekt ako na eloxovanom hliníku „a la made in japan“.

Tak a veľa zdaru. Doporučujem, spravte si nejaký ten Talisman len tak, aby ste sa presvečili, čo viete a čo nie. Nejaké fotky som vám pripravil aj na tejto stránke, kedy som sa trápil s pomerne vzácnou maličkosťou, malou Philletou 203U, ktorú sa mi podarilo zohnať až po dvoch rokoch. Tak som radšej nehľadal ďalší kus a opravil som ju podľa tohto postupu.