Philips 730A - obrázkový servisný návod a renovácia

(c) Viktor Cingel, 2007

Tento prístroj Philips 730A, datovaný podľa originálnej dokumentácie Philips na rok 1932, reprezentuje člena rodiny, tzv. Superinductance prístrojov.

730orig.pdf

Princíp fungovania je v tom, že prijímač je s priamym zosilnením, bez spätnej väzby. Signál prechádza od vstupu na výstup priamočiaro, selektivita je dosiahnutá 3 ladenými obvodmi, pričom o zosilnenie signálu sa postará celkom 5 elektróniek (vf, vf, detektor+nf,nf,nf výkon). Prijímač je na 220V, striedavý prúd a má DV a SV rozsahy.

Nakoľko som ho získal v pomerne zachovalom stave, pripravil som pre tých, čo by chceli tento prijímač renovovať a oživovať, niekoľko rád a získaných skúseností, ktoré som počas reštaurovania a elektrického oživovania. Nasleduje detailný fotografický materiál z priebehu reštaurovania.

Elektrické parametre
Odpor primárneho vinutia sieťového transformátora
68 Ohmov
Odpor filtračnej tlmivky
748 Ohmov celkom, 306 Ohmov po odbočku
Napätie na +, voči zemi
228-240 V
Odber na primáre sieťového trafa
~ 50 W
Predpätie bežci potenciometra E1
0 - 12 V - podľa polohy
Anódové a g2 napätia na elektrónkach E452T
Anóda: 160-172V, g2: 82-102V
Anódové napätia na triódach E424N, E424N
Anóda E3: 56V, Anóda E4: 105V
Anódové a g2 napätia na elektrónke C443
Anóda: 185-198V, g2: ako na anóde (viď popis)

Frekvenčné rozsahy (namerané na prístroji, nedolaďované)
Dlhé vlny
145 kHz - 360 kHz
Stredné vlny
510 kHz - 1830 kHz

Anotovaná schéma a šasí:
M.Baudyš, Československé přijímače

SASI ANOT.JPGph730 ANOT.GIF
Nahrávka zvuku fungovania prijímača na DV
(skreslenie spôsobené nahrávacím MP3 prehrávačom)

VOICE003.MP3

Nasleduje komentovaný fotografický materiál.

Skrinka mala na povrchu lak matný, ale dole medzi nožičkami bol lesklý, z čoho usudzujem, že originálne bol lak lesklý. Odtieň dyhy je tmavý orech, až mahagón. Na hviezdičkách pred reprom je výrazná intarzia, o jeden odtieň tmavšia ako skrinka, letokruhy zvislo. Hrany rebierok ako aj nožičky a výrez pre stupnicu je natretý čiernym lakom. Skrinku som očistil od kvapiek vosku, čo na nej boli, škrabace som jemne prebrúsil šmirgľom 1000 a tieto škrabance, ktoré boli bledšie, som jemne moridlom nafarbil aby sa stratili. Skrinka bola potom 2x šelakom preleštená a na záver nasucho (s kvapkou ľanového oleja) preleštená.

Šasí bolo výrazne skorodované, a preto prešlo dosť náročnou odhrdzovacou a brúsiacou procedúrou. Celko 4x som použil odhrdzovač a postupné brúsenie od zrna 120 až do 1000, na záver bolo šasí jemne prebrúsené jemnou mosadznou kefkou a počas brúsenia posypané tuhou (grafitom). Docielil sa pekný kovový vzhľad, aj keď to už nie je zinkovaný plech ale veľmi sa podobá. Proti ďalšej korózii sa jemne prestriekalo matným priesvitným lakom. Chýbal reproduktor a ten krabicový kondenzátor nie je orginálny a ani tam nemá byť. Skrinka sa zvnútra dôkladne povysávala, umyla a po preschnutí sa natrela bezfarebný matným lakom.

V prístroji sa nachádzajú typické Philips blokové kondenzátory, svitkové. Po premeraní mali všetky, až na jeden, zvod, preto som sa rozhodol ich zrenovovať. Jeden sa dal otvoriť navrchu a jeden sa musel otvoriť ako konzerva naspodku. Po vybratí starých svitkov a vyčistení liehom, boli do krabice vložené a priletované na prívody nové kondenzátory. Originálne boli 0,5mikro, ale ja som dal od M22 do M47, na 250V a fungujú spoľahlivo. Filtračné 3 a 4 mikroF, som nahradil elektrolytmi 5 mikroF/350V. Pozor, nedávajte väčšiu kapacitu, lebo by sa mohla pokaziť usmerňovacia, resp. koncová elektrónka. Kondenzátory boli datované na 16.december 1931. Po vyčistení a uzavretí boli primontované na pôvodné miesto.


Takto vyzerá šasí po kompletnej prehliadke. Na úvod som všetko vyčistil jarovou vodou a zubnou kefkou. Vysušilo sa to teplovzdušnou pištoľou, zdiaľky, a po cca 15-20 minútach sušenia bolo šasi čisté a bez mastnôt a prachu. Odpory som musel všetky premerať, lebo sú to sklenené trubičky (čierne) a na ich povrchu je odporová vrstva. Boli popraskané a odpadávali čiapočky. Preto som väčšinu z nich vymenil za dobové odpory Always. Väzobné kondenzátory 8k a 50, medzi anódou a mriežkou, boli tiež vymenené a zapúzdrené do originálnych pertinaxových trubičiek, zalepené asfaltom. Zostal tam jeden originálny drôtový odpor 100 ohmov. Keďže v tomto prístroji bolo trafo poškodené (prerazené jedno vinutie sekundáru a žeravenie na usmerňovaciu diódu), musel som zapojiť namiesto elektrónky 506, klasickú kremíkovú diódu a urobiť jednocestný zdroj z jedného funkčného vinutia. Dióda je zamaskovaná vedľa filtračnej tlmivky. Bol tiež poškodený (mechanicky) aj spriahnutý potenciometer a sieťový vypínač, asi bočným nárazom, tak som sieťový vypínač umiestnil do diery na šasí, ktorú tam niekto navyše spravil. Pri renovácii prekontrolujte prívody k cievkovým súpravám, lebo boli poopierané o kostru a nehralo to. Celkovo treba tie pevné drôtové prípojky povystierať a skontrolovať či nie sú skratované.


Koncepcia tohto prijímača je taká, že takmer žiadne nebezpečné časti nie sú voľné na dotyk, a preto tiež celá cievková súprava a ladiacie ústrojenstvo je pod krytom. Pri renovácii je treba tieto kryty rozobrať, vyčistiť a očistiť skorodované M3 šrouby. Celuloidová stupnica bola vyčistená len vodou, jemne, aby nedajbože neodišli nápisy. Ten malý ľavý kryt skrýva prepínač a jeden 640pF kondenzátor, kryt treba po primontovaní napäť vycentrovať, aby sa dalo ľahko ladiť a prepínať vlnové rozsahy. Doporučujem všetky ložiská a mechaniky jemne namazať prípravkom WD40.


Takto to vyzerá po odobratí krytu, tie kondenzátory 50k som preveril, a keďže nie sú napäťovo namáhané, tak neboli porušené. Odpor 1M na predpätie mriežky E1 som musel dať nový a pre istotu som ho odizoloval proti dotyku do bužírky (lepší by bol dobový pertinax...). Pozor, ten ľavý ladiaci kondenzátor nie je uzemnený, je na ňom anódové napätie.


Aj keď sa to nezdá, tak toto vpravo dole je srdce prístroja, potenciometer. Z bežca sa odoberá predpätie na prvú elektónku - 0..-12V, čo potom voči katóde, ktorá je na 400 Ohmovom odpore, tvorí predpätie cca -4..-6V. Mal som ho mechanicky poškodený aj elektricky (prerušený odporový drôt). Zatiaľ, kým nezoženiem odporový drôt, som predpätie nastavil pevným odporom 4,7kOhm a rádio ide "na plný výkon" stále. V popredí vidno trubičky s väzobnými kondenzátormi.


Tak toto je šasí v plnej svojej kráse. Medené kryty sa čistili pomerne ľahko, 2x Silichrómom, bez vyberania z prístroja. Namiesto E452T som ako druhú elektrónku použil podobnú E446, a hrá to celkom dobre. Pod čiernym krytom je známy Philips hlavolam na nastavenie sieťového napätia, ten som nechal v pôvodnom nastavení, odpojil som ho z funkcie a repliku prívodnej sieťovej šnúry som pripojil cez vypínač priamo na trafo. Keďže rádio v originálnom vyhotovení nemá zadný kryt, DOBRE PREMERAJTE či na kostre nie je skrat na fázu.

Kto by chcel robiť repliku brokátu, tak som ho naskenoval. Replika sa dá urobiť tak, že sa na farebnej tlačiarni vytlačí tento vzor a keď bude pred preproduktorom a za rebierkami, z diaľky to nikto nerozozná. Zvuk prejde a máte "originálny Philips brokát". Kto by sa chcel pohrať, dnes existujú aj stroje, ktoré vám na látku toto nastriekajú. Skúste sa napríklad opýtať u výrobcov športových dresov :).

... najťažšie bolo zohnať reproduktor podobný tomu originálnemu, ten mal 4 rebierka. Toto čo som našiel je z obdobia 1932 (súdim tak podľa rádia odkiaľ som ho vybral), mal aj výstupné trafo s odporom primárnej cievky 640 Ohmov (čo je približne 7 kOhm impedancia). Prívody k repro boli urobené z dobového opletaného vodiča. Vložiť prijímač dnu bola celkom slušná robota. Ešte som spravil aj repliky gombíkov (lukoprén a Epoxy) a tie som napojil cez predlžovacie hriadeľky. A dielo bolo dokonané ....

Dokumenty :: Philips - servis, Dokumenty :: Renovácie
Vytvorené: 8.5.2007