Porovnanie so Sonorou zo stavebného návodu

Ďalej na schéme vidíte rozdiely oproti klasickej Sonore, uvedenej v návode.

• Selény v originálnej Sonore sú postavené zvislo, ako stĺpik selenových doštičiek, v tomto prijímači sú selény dva, tužkové, umiestnené vodorovne (modrý a červerný). Sú označené E053/50, s razítkom 9.44, zrejme dátum výroby.
• Výroba predpätia koncovej elektrónky sa nerobí pomocou katódového odporu 500 ohmov, ale tento odpor sa používa v zápornej napájacej vetve, a predpätie sa privádza cez 2 x M4 odpory R12 a R5 (filtrované ešte kondenzátorom C15/M1) na odpor R11, ktorý je do série s g1 koncovej elektrónky E2.
• Kondenzátor C5 nie je pripojený na strane anódy E1 (pri odpore R2) ale je zapojený priamo na mriežke g1 elektrónky E2 (označený C14).
• Na primáre výstupného transformátora je namiesto 2000pF použitý kondenzátor 5000pF.
• C11 sa neskladá z dvoch 2 µF kondenzátorov ale je tvorený len jedným 2 µF kondenzátorovým blokom Siemens.
• C12 je len 4 µF, Siemens, namiesto 8 µF.
  

Tu je schéma a šasí v lepšom rozlíšení:

Rozpis súčiastok

R1	1 MΩ	C1	500 pF
R2	10 kΩ	C2	500 pF
R3	1 MΩ	C3	100 pF
R4	0.2 MΩ	C4	70 pF
R5	0,4 MΩ	C5	nebol zapojený
R6	30 kΩ	C6	0,05 µF
R7	500 Ω	C7	0,1 µF
R8	5 kΩ	C8	10.000 pF
R9	1350 Ω	C9	5.000 pF
R10	1350 Ω (bol ale nevhodne pripevnený)	C10	50 µF / 15V
R11	100 kΩ	C11	2 µF / 250V
R12	0,4 MΩ	C12	4 µF / 350V
		C13	nebol zapojený
	Tužkový selén E053/50 - 2x	C14	50 pF
	CL = 300pF, M = 330 µH CR = 200pF	C15	0,1 µF

Rozloženie súčiastok na pertinaxe (pohľad zvrchu)

Fotografie z renovácie

Pri elektrickej oprave sa jeden odpor v žeravení eliminoval tak, že do série s odporom R9 sa na nenápadnom mieste zapojila dióda KY130/900 (v schéme naznačené vpravo na obrázku), čím sa spravilo polvlnné žeravenie, a cca 80V str. napätia sa zrazilo diódou. Po takto zapojenom žeravení bolo namerané na žeraviacich kolíkoch elektróniek striedavé napätie medzi 13,8 až 14,2V str. (digitálny str. voltmeter), čo je na hranici, elektrónky sú trošku prežhavené (čo však pri občasnej prezentácii prijímača nevadí). Toto riešenie si zvážte a použite len vtedy ak už nemáte možnosť originálny odpor zohnať. Alebo pri použití diódy, zaraďte ešte vhodný odpor na nenápadnom mieste.

Chýbajúca anténna cievka sa doplnila z nejakého staršieho rádia, tuším Talisman, SV cievka, kde sa privinulo asi 30 závitov spätnoväzobnej cievky. Dajte pozor na správne zapojenie spätnoväzobnej cievky, aby väzba nasadzovala. Popis cievok k prijímačom Sonora a Sonoreta nájdete v tomto článku.

Taktiež boli doplnené keramické kondenzátory, väzobný 10nF a v mriežke g2 E1. Nový 50 µF Elektrolyt sa vložil do pôvodného púzdra Always.

Pri oživovaní som bol prekvapený vysokým prechodovým odporom selenových článkov,, na prvom filtračnom kondenzátore bolo napätie asi len 100V. Elektrónkam to stačí, ale hrajú trochu slabšie. Na predpätí sa vytvorilo záporné napätie asi -1,5V, čo svedčí že rádiom tečiú asi len 3mA.

Odpor primárneho vinutia výstupného transformátora je 680 Ohmov.

Pod pertinaxový blok so súčiastkami bolo potrebné pri finálnej montáži vložiť kus izolačného papiera, boli tam nejaké nežiadúce skraty a dotyky spojov.

Poznámky k selénom
Selenové usměrňovači články.
Výrobky SAF typu 9013/50 a 9013/32 které jsou upraveny v bílé průstvitné trubicí (a snad i jim podobné, ale jinak upravené vzory AEG 053/50 a 053/32) snesou, podle údajů výrobcových při polovlnném (jednocestném) usměrnění s odporovým zatížením 900 V eff. (576 V) a dávají 384 ((223 V) při proudu 5 mA (hodnoty v závorkách platí pro menší tvar). — S nabíjecím kondensátorem tak velikým, aby zbylé zvlnění činilo asi 10 %, je přípustné střídavé napětí 475V eff. (425 V) a dodává při tom zase 5 mA. Při Graetzovu spojení (se čtyřmi články) je největší střídavé napětí 900 V eff (576 V eff) a usměrněné napětí 608 V (390 V) bez kondensátoru, resp. 779 V (500 V) s uklidňovacím kondensátorem. Usměrněný proud 10 mA. — Odebíráme-li jen 50 % proudu, zvětší se usměrněné napětí o 12 %, při 20% stoupne o 20 %.[Radioamater].

Skrinka
je drevená, rozmery skrinky: š x v x h: 175 x 145 x 135. Naspodu sú navŕtané otvory o priemere 10 mm, na prívod vzduchu k elektrónkam (ale kadiaľ odchádzal teplý vzduch zo žeraviacich odporov?)

Pravdepodobne ide o skrinku obj.č. 6154, ktorú v r.1947 inzerovali na stránkach Radioamatéra, napr. firma ISMA
(obr. dodal J.Pulchart, ČR)